This week I passed certification exam VCP-410 VMware Certified Professional, VCP.  Thank you for your congratulations.

Truth in 24 is a 90 minutes documentary on the Audi team and it’s quest to conquer and dominate LeMans. It’s narrated by Jason Stratham and is very nicely produced and edited. It’s been out for over a 2 years, but I thought it is a perfect time to share it with you all.

You can download it through iTunes free directly from this site. I recomend you download HD version. Very nice movie.

Pred samotnou kúpou iPadu som netušil, ako iPad dokážem začleniť do mojej domácej siete, o ktorej som písal v článku, ako som vyberal Network Attached Storage pre domácu sieť, ale riskol som to a je doma. iPad sa samozrejme pripája do siete cez WiFi. Týmto sa to všetko len začína.  Najdôležitejšie je pripojenie k network storage, kde mám odložené knihy (pdf), fotky, MP3 a filmy.Kúpil som si iPad WiFi s 32GB pamäťou, čo určite nie je dostatočné na to, aby som všetko potrebné nahrával priamo do iPadu. Čiže cieľom je, aby som ku knihám, fotkám, filmom a MP3 pristupoval z iPadu online cez WiFi priamo na domáci network storage.

Prvú aplikáciu, ktorú som hľadal, bola čítáčka pdf súborov (knihy, časopisy). Samozrejme v prvom rade som hľadal bezplatné aplikácie. Vyskúšal som asi 3 aplikácie, ale ani jedna mi nevyhovola z dôvodov ovládania, alebo designu a čo je najdôležitejšie, aplikácie sa nevedeli pripojiť na network storage či už cez FTP, HTTP alebo iný protokol, kde som mal uložené knihy. Nakoniec som siahol po aplikácií GoodReader, ktorá stoji $0,98. Priamo v aplikácií mám nastavený FTP account na domáci network storage, takže potom už len jednoducho prehliadate adresáre a hľadáte knihu, ktorú si chcete prečítať. Keď ju nájdete, GoodReader ju stiahne na iPad, takže nie je nutné byť stále pripojený k sieti. Čiže, ak si chcete zobrať iPad na dovolenku, môžete si urobiť adresáre pre lepší prehľad a nahrať toľko kníh, koľko sa Vám zmestí do iPadu a čítať a čítať. Po prečítaní jednoducho knihu z iPadu zmažete, veď ju máte uloženú na domácom network storage.

Na synchronizáciu medzi MacBookom a iPadom na diaľku používam Dropbox. Je to vynikajúca aplikácia na cesty. Synchronizácia s Dropboxom je hračka.

Ďalším je program, cez ktorý môžem prehliadať fotky a pozerať filmy priamo z domácej network storage bez potreby nahrávať ich priamo do iPadu. Tu je dôležité, aby network storage podporoval uPnP DLNA. Na iTunes som našiel free aplikáciu ML Player. Po zapnutí si aplikácia nájde uPnP/DLNA media server na network stroage na Vašej domácej sieti a vyberiete si či chcete pozerať foto, movie alebo počúvať MP3. Nájdete adresár s fotkami a pozeráte. iPad je naozaj pekný fotoalbum.

Evernote používám na MacBooku, iPhone a teraz aj na iPade. Zatiaľ čo iPhone je osobná vec, iPad bude určite v domácnosti používať viac členov rodiny. V tomto prípade máte priamo v aplikácii zadané account informácie a to znamená, že ktokoľvek si otvorí Evernote, tak Vám číta Vaše poznámky. Verím, že ďalší update softwaru prinesie multiusers vlastnosť pre iPad.

FeeddlerRSS čitačka je pre mňa dôležitá. Pri výbere bola podmienkou synchronizácia s GoogleReader accountom.  FeeddlerRSS je free a plne mi postačuje. GoogleReader je možné tiež čítať aj priamo cez Safari, ale cez FeeddlerRSS je to pohodlnejšie.

Wikipanion je pekné rozhranie pre wikipediu. Wikipediu využívam dosť často, takže niečo táketo sa mi naozaj hodilo. Našiel som to náhdou pri prezeraní iTunes App Store-u.

O množstve hier nemá asi význam písať, je ich naozaj dosť a kvalitné hry sú taktiež free.

iPad ešte stále len objavujem. Má neskutočné množstvo využitia. Bol som pozrieť po návrate z výletu mamu, nechal som jej iPad, nech sa s tým pohrá a sledoval som ako sa to bude vyvýjať. Keďže je iPad veľmi intuitívny, prehrala sa s Maps asi 2-3 hodiny. Precestovala prstom po mape hádam celý svet. iPad sa jej veľmi páčil a nebol problém ani s čítaním novín. Výhoda je, že môžete pohodlne sedieť na gauči a surfovať po webe.

Myslím si, že iPad je naozaj niečo pre ľudí, ktorý nechcú riešiť IT a problémi s tým súvisiace, ale venovať sa svojim veciam a počítač využiť len na to, čo potrebujú.

15 apríla 2010 sa uskutočnil v Club Penati Bratislava prvý ročník konferencie ISACA Professional Day 2010. Konferencia bola zameraná na tému IT Security, Outsourcing, Governance. Hovorilo sa aj na tému Cloud Computing.

Konferencia bola organizovaná ISACA Slovakia hlavne pre ľudí zaujímajúcich sa o audit, bezpečnosť a poradenstvo. Ja som dostal pozvánku od Ivana Kopáčika prednášať na tejto konferencii na tému Cloud Computing. Moja prezentácia bola naplánovaná na poobedie a tak som pozorne celé doobedie počuvál, aký majú názor na tému Cloud Computing ľudia z oblasti auditov.

Musím sa priznať, že bolo naozaj zaujímavé sledovať, ako sa na túto tému pozerá Palo Adamec z KPMG a aké riziká vidí KPMG v tejto oblasti. Na druhej strane musím povedať, že aj týmto ľudom je jasné, že pre zákazníkov je to atraktívna služba a oni nemôžu brániť businessu, ale sčasti sa prispôsobiť trendu a hlavne minimalizovať riziká s týmito službami spojené.

Verím, že moja prezentácia ľuďom ukázala ako sa na vec Cloud Computing služieb pozerá service provider a taktiež zákazník. Prezentácia bola prípadová štúdia zákazníka Cloud Computing služieb v našom data centre Perpetuus. Prezentovaný bol názor service provider-a a tiež uhoľ pohľadu zákaznika. Čo bolo pre neho dôležité pri výbere, na čo všetko sa pýtal a na základe čoho sa rozhodol.

Reakcie ľudí po panelovej diskusii ma presvedčili, že o túto tému je veľký záujem, pretože sa o nej veľa píše, ale málo ľudí počulo o zákazníkoch, ktorí takúto službu reálne na Slovensku využívajú.

ISACA Professional Day mala pre mňa nesmierny prínos a verím, že aj ja som prispel svojou troškou prezentovaním prípadovej štúdie Cloud Computing služieb k pozitívnym náladam v tejto organizácii na túto tému.

Ráno bola dilema okolo počasia. Na weather.com predpovedali, že dážď by mal byť až od obeda. To som dúfal, že už budem doma. Nakoniec som vsadil na kraťasy a pár tričiek (mal som aj dlhý rukáv). Bola aj obava ako to dopadne s parkovaním, ale na Šafku bolo voľných miest dosť. Do autobusu na Vajanského nábreží som nastúpil skoro. V Devíne nás vysadil už o 8:30, bola dosť zima a do štartu ostávala ešte 1 1/2 hodiny. Našťastie som stretol Mária, ktorý sa prezliekal až tam, tak mi na hoďku požičal jeho dlhé bežecké nohavice. Naozaj sa musím poďakovať, lebo by som tam asi zamrzol. Až okolo desiatej začalo vykúkať slniečko.

Po štartovnom výstrele z dela (doslovne) som ešte asi 2 až 3 minúty prešlapoval na mieste. Stál som na štarte, lebo sa nedalo bežať a prví už boli na prvej zákrute, čo bolo pekných pár stoviek metrov. Štart bol podľa očakávania náročný, niečo cez 4000 bežcov robí svoje. Slniečko začalo svietiť a niekedy som mal pocit, že zhodím jedno tričko. Bežalo sa mi vynikájúco. Mierny kopček hneď na začiatku si zobral svoje, ale celkovo to bolo v pohode. Po ceste z Devína som vyzeral za každou zákrutou reštauráciu Riviera na rázcestí Karlovka a Dlhé diely. Malo tam byť občerstvenie. Pravdu povediac, aj som už mal sucho v ústach, tak som sa trošku tešil. No keď som pribehol k občerstvovačke a videl ten rad bežcov, ktorý čakajú na pohár, tak som to vzdal a bežal ďalej. Na tomto rázcestí bolo už aj viac divákov, ktorí fantasticky povzbudzovali.

Dodáva to neuveriteľnú energiu. Ako som začal bežať po Botanickej ulicy, zašlo trošku slniečko, čo s mokrým chrbátom a “vánkom” nebolo najpríjemnejšie, ale neostávalo nič iné len vydržať.
Od Riviery sa bežalo vedľa aút, čo bolo aj cítiť, naozaj nič príjemné, asi si treba zvyknúť. Keď som videl na nábreží tabuľu 11km, veľa bežcov začalo šprintovať a tak ma predbehlo veľa ľudí. Ja som už jednoducho nevládal. Ale ako som vbehol na Hviezdoslavové námestie a bežal pomedzi toľko ľudí, dodalo mi to energiu a zrýchlil som. Niekde v strede námestia som videl veľký modrý oblúk mysliac si, že to je cieľ, tak som doslova “šprintoval”. Na moje prekvapenie cieľ bol o ďalších pár 100m ďalej a so zaťatymi zubami som dobehol do cieľa milo prekvapený s nameraným časom 1:07:15 na 1864 mieste v kategórii a v celkovom poradí 2362.

S výsledným časom som veľmi spokojný, keď si pomyslím, že som nemal de facto žiadny tréning, tak to je úplne super. Naviac môj odhad bol dobehnúť do 1:20 a ešte môžem odpočítať pár minút pokiaľ som vôbec prekročil štart.

Národný beh Devín-Bratislava je naozaj fajn podujatie, už teraz môžem s určitosťou povedať, že sa zúčastním aj o rok s cieľom pod hodinu.

Neoficiálna výsledková listina Národného behu Devín-Bratislava 2010

Digit #46 – Božský Apple iPad v praxi from Muvi.cz on Vimeo.

Alright, I’ve read the reviews. I’ve the read Cory’s piece about open-ness and closed platforms (and I agree, open is better). I’ve read from the nit-picking details to the high level geekery, and I’m here to say, the iPad is an important device. Of course, some have already heralded it as the inflection point in “tablet” computing, and it is that – but the reason I think it’s important is actually a bit larger.

I truly believe that the models of human-computer interaction (”HCI”) that all of us grew up with are going to change dramatically in the next 3, 5, 7, 10 years. I believe it so much that Brad and I are working on it as a third show. And the reason that the iPad is such an important device is that it is a decisive break from the keyboard/mouse paradigm that we’ve been living in for 45 years (yes, the mouse is over 45 years old).

With this device, grandmas and doctors and “people on the street” will suddenly make the jump away from computing as a keyboard and mouse. In fact, the mode of interaction (and it is interactive, even if you’re passively viewing media content) is *completely* different. Multi-touch, tablet, portable — in much the same way that it’s hard for me to describe how I interact via a keyboard, so it is similarly hard to describe interacting via an iPad. But I think it comes down to this (fittingly, I’m writing this on Easter, in case there are any amateur theologians out there): Once computers went from pure business applications (numbers) to something “people” used (and this includes the entire advent of the internet), the primary mode of expression was the word. Text. Dare I say it, “logos.”

Accordingly, the HCI mode was textual. Even the mouse was built to point at text links; highlight text links; manipulate textual (and sometimes numerical) objects.

The iPad blows right by that (and it should given that what the video revolution has brought to the web). Sure, there’s email on the device – but it’s a secondary application. This HCI mode is built to interact in a way where the “word” isn’t the defining object. And that, my geeky friends, whether your inner early adopter is fully satisfied or not, is a game changer. Yes, there are iBooks and apps with text — of course! But the mode of interaction has moved beyond the word as primary HCI mode. Granted, it’s in some weird, hybrid, not fully formed, purgatory universe of user interaction — but the move has been made. And it’s been made on a device that “everyday people” are going to use. [sidenote: this thing is going to CLEAN UP in the grandma/grandpa and kid (4-8) gaming markets. CLEAN UP.]

By the way, saying that the iPhone/Smart phone market did this first really doesn’t work. Phones always had different modes of interaction (voice). We brought computing *to* them. Most people don’t think of their phones as computers. So, the iPhone – yeah, it softened up the marketplace. But the iPad – it’s a *computer* that no longer feels like “a computer.”

At the end of the day, sure there are problems with it: it doesn’t multi-task; I can’t ever achieve the speed of typing I can on a keyboard (though I’m an edge case, since the Department of Defense taught me to type north of 120 words per minute eons ago); it doesn’t have the USB port I want; it needs video/camera. NONE of that matters. That’s details. That will all come. This devise is an inflection point because it marks the moment where the dominant human-computer interaction model of the last 50-100 years began to fade in prominence.

And that’s why the iPad is important.

g-speak overview 1828121108 from john underkoffler on Vimeo.

Na konferencii som mal prednášku na tému Cloud Services in Perpetuus Data Center a preto som sa pozeral na konferenciu aj trošku z iného uhla pohľadu. Veľmi sa mi páčila myšlienka, že prezentácie v sálach bolo možné vidieť a počuť aj v priestoroch, kde ľudia mali priestor debatovať a popíjať kavičku.

V súčastnosti je možné počuť o cloud computingu strašne veľa, ale reálne tieto služby na Slovensku poskytuje asi len naše data centrum. Dôkazom tohto tvrdenia bolo množstvo potencionálnych zákazníkov, s ktorými som sa počas celého dňa rozprával a videl ich reakcie.

Samotnú prezentáciu si môžete pozrieť nižšie a v prípade, že sa objaví video z konferecie, pridám link.

Asi ako každý nový užívateľ Linked in, som si hneď pridal do connection všetkých svojich známych. Väčšina sa hneď zaradí aj do nejakých skupín s konkrétnym záujmom a ja som nebol výnimka. Som členom 14 skupín a jedna z nich má názov Czech & Slovak Professional Community.

Minulý týždeň mi prišla pozvánka na stretnutie členov tejto skupiny v Bratislave s témou Pay Per Click. Keďže píšem blog, tak som si povedal, že zaujímavá téma. Zhodou okolností som nemal v daný večer program, tak som sa išiel pozrieť. Veď človek za to nič nedá a možno aj „motyka vystrelí“. Musím povedať, že vystrelila a rana bola ako z dela.

Prvý človek, s ktorým som sa na schodoch reštaurácie ‘zrazil’, bol Dalibor Slavik. Samozrejme v prvom momente som ešte nevedel o koho ide, ale keď sme si dali kolečko na zoznámenie (niektorí z nás nepoznali nikoho, vrátane mňa), okamžite sa mi vybavilo, ako mi Dalibor poslal asi pred rokom invitation do jeho siete aj keď sme sa vôbec nepoznali. Hneď sme začali debatu o princípe, ako to na Linked in funguje s kontaktmi a že ho Linked in už pár krát upozornil na oslovovanie neznámych. Ja som tiež toho názoru, že pointa by mala byť spoznať a stretnúť nových ľudí a nie kolegov alebo tých čo poznáme. Túto myšlienku naplnila v tomto prípade na 200% skupina Czech & Slovak Professional Community.

V reštaurácií BRIT sa nás stretlo asi 10. Ja som nepoznal naozaj nikoho. Atmosféra hneď od začiatku bola perfektná, uvoľnená, žiadna konferencia alebo business stretko. Možno sa to zdalo iba mne, lebo som prišiel o 10min skôr a tak som si pri bare dal jedno pivko, bolo ale nealko, takže naozaj neviem. (ak toto niekto z účastníkov zájazdu číta, napíšte comment ako to vnímate, budem rád)

Po úvodných podaniach rúk sme spravili (ako som už písal) jedno kolečko, kde každý povedal čo robí a čomu sa venuje. Viac mi nechýbalo, prišli tam okrem Dalibora (head hunter) 3 ľudia z IT prostredia a hneď sa rozprúdila debata. Mišo Král je majiteľom pricemania.sk, Peter Dendis je majiteľom tarantula.sk, Lubica Šebestová a Simonka Tatliaková pracujú v ADDA Consultants a Pavol Terpák v Centire. Toto prekonalo všetky moje očakávania. S ľuďmi sa dalo perfektne porozprávať na všetky rôzne témy. S Paľom sme našli aj spoločnú reč na tému mac a behanie. No jednoducho paráda.

Veľmi veľa som sa dozvedel aj na tému Pay Per Click, o ktorej prednášal Peťo a Mišo dopĺňal informácie z druhého brehu.

O kvalite, atmosfére a celkovej nálade vypovedá aj fakt, že čašník nás bol 2x upozorniť, že by rád zavrel a išiel domov.

Jednoducho povedané, stojí za to sa na takúto akciu prísť pozrieť a spoznať nových ľudí, ktorí sú rovnako naladení ako ty. Som veľmi rád, že som mohol spoznať týchto ľudí a prehodiť s nimi pár slov.

Digit #42 from Muvi.cz on Vimeo.