Téryho a Zbojnícka chata

Posledný augustový víkend sme si naplánovali výstup na Téryho chatu. Priateľka a ani ja sme ešte na tejto túre neboli. Z rozprávania sme počuli, že je to náročný 3 hod. pochod z Hrebienka. Myslel som si, že keď náročný, tak tam bude menej ľudí, teda aspoň menej, ako na magistrále.

Na moje prekvapenie, chodník bol plný turistov. Bolo pekné počasie, tak sa ľudia išli prejsť. Nechodíme často na turistiku, ale v batohu sme mali veci na prezlečenie, aj niečo proti dažďu. Čudoval som sa, keď som videl slečny v teniskách  a tielkach na ramienka. Hore bola pomerne hustá hmla a naozaj chladno, nechcel by som byť v koži tých dievčat.

Cestou na Téryho chatu nás dobehol, pri Vodopádoch Studeného potoka, šerpa. Na chrbte niesol asi 30kg. My sme šliapali po chodníku, no on si to vždy strihol nejakou skratkou a tak sme ho predbiehali asi 3 krát. Musím ale povedať, že klobúk dole. Na Téryho chatu vyšiel v približne rovnakom čase ako my. Akurát, že ja som mal problém sám zo sebou a on mal ďalších 30kg na chrbte.

Z Hrebienka sme vyrazili okolo 10:15. Na Zamkovského chate to istil štamprlík Horca. Teraz to miešajú s Borovičkou alebo Vodkou, niekedy to podávali čisté. Ale dobre padlo. Prvý krát prezlečení a posilnení pokračujeme do Malej Studenej doliny. Asi prvý krát som videl pravú horskú, divoko žijúcu veveričku na meter od nás. V New Yorku ich je v Central Parku veľa, ale toto je predsa len trošku iné.
Pod vrcholom Téryho chaty som neveril vlastným očiam, asi 20m od nás sa pásli dva krásne Kamzíky. Prekvapený som bol aj preto, že na chodníku bola dosť hustá premávka. Kamzík sa na nás pozrel pohľadom flegmatika a pásol sa ďalej. Boli to pekné dva kusy.
Okolo 12:00 sme si dali na Téryho chate cesnačku, k nezaplateniu. Tým, že bola hore hmla, bolo vlhko a chladno, polievka príjemne zahriala.

Rozhodovali sme sa, čo ďalej. Bola možnosť vrátiť sa po tej istej ceste dole, čo nás veľmi nelákalo, alebo pokračovať cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu a dole na Hrebienok. Pri pomyslení na ten prvomájový sprievod smerom na Téryho chatu sme boli hneď rozhodnutí. Nahodili sme bundy a okolo 12:20 sme pokračovali na Priečne sedlo. Všetko bolo OK až po  úsek, kde sú reťaze. Skalná stena je naozaj dosť strmá a 30 až 50m nič pod nohami (foto z google). Tiež tam bola hustá premávka, museli sme počkať pokiaľ sa uvoľnia reťaze. Úspešne sme zvládli prechod náročným sedlom a pokračovali sme popri Sivom a Starolesnianskom plese až na Zbojnícku chatu.

K zbojníkom sme dorazili okolo 15:30. Čajík bol neskutočne dobrý a padol vhod. Nôžky sa už tiež začali ozývať a pred nami boli asi ešte 2hod šliapania dole kopcom na Hrebienok. Po krátkom odpočinku sme opäť vyrazili na cestu. Dlhé pleso a krásna panoráma Studenej doliny naozaj stojí za to.

Okolo 18:10 sme boli v Starom Smokovci. Musím priznať, že som mal naozaj dosť. Je to náročná túra. Ak ju tiež chceš absolvovať, odporúčam vyraziť skôr, nech človek môže dlhšie posedieť na skalách a poobzerať sa okolo seba. Vysoké Tatry sú naozaj úžasné.

Na záver pár foto z albumu a (teryho-a-zbojnicka-chata-82009) mapa túry do Google earth-u (odporúčam zapnúť prelet ponad trasu).