Digit #42 from Muvi.cz on Vimeo.

Od výšky 3122m už človek niečo očakávať musí. Predpoveď počasia bola ideálna, takže nič nebránilo ideálnej konštalácií hviezd na perfektných pár dní lyžovania v prašane.

Z BA sme vyrazili okolo 4:00 a do Mallnitzu sme prišli okolo 9:30. Mallnitz je naozaj pekné horské mestečko nachádzajúce sa vo výške 1200m nad morom v Národnom parku Hohetauren. Po 5 minútach blúdenia sme našli náš house Ranacher. Ubytovanie bolo super a priamo v horách. Veľmi pekné.

K parkoviskám Molltaler Gletscher Express to bolo autom asi 23km, čo je s prehľadom zvládnuteľné do 30min po serpentínkach. Je potrebné zliesť späť do údolia a z údolia zase vystúpať až k Expressu “metru” v Alpách. Toto takzvané “metro” premáva každú 1/2 hodinu a v tunely v skale sa veziete niečo okolo 10 minút. Pritom rýchlosť je úcithodná. Niečo takéto som videl prvýkrát, klobúk dole ľuďom, ktorí toto budovali. Express Vás vyvezie na Mittelstation, kde sa prestupuje na kabínku, ktorá končí na takzvanej Panorame. Názov Panoráma v tomto prípade nie je náhodný (pozri album).

Tu už treba zapnúť klipsy, bundy a na zohriate je tu krátky zjazd k sedačke, ktorá Vás vyvezie až na vrchol Molltaleru do výšky 3122m (pozri foto). Pohľad je neopísateľný. Po výstupe zo sedačky môžete vypnúť lyže, vyšlapať pár metrov do kopčeka len v lyžiarkach a ste na úplnom špici, odkiaľ máte výhľad aj na druhú (severnú) stranu Molltalera. Fotoky Vám povedia viac. To treba naozaj zažiť.

Počasie bolo ideálne a na kopci nikto. To nikto znamená počet lyžiarov v pomere k lyžiarskym perfektne upraveným tratiam. Len z vrcholu na spodok k sedačke sú upravené 4 trate, 2 modré, 1 červená a 1 čierna. Pre odvážlivcov a paragliderov je za čiernou aj freeride.

Tento som študoval z lanovky veľmi dlho a obdivoval tých, ktorí to skúsili. V sobotu hneď zrána, keď som mal ešte dosť síl, som to skusil aj ja. Prvá tretina freeride-u bola v pohode. Až tu som pochopil o čom to je jazdiť v 2m prašane. Správny typ lyží tu nie je dobrou voľbou, ale podmienkou. Ja som to skúsil na Dynastar Contact 10, čo určite nie sú dobré lyže do 2m prašanu. Zvládol som to, ale dalo mi to zabrať.
Zábava začala v 2/3 freeride-u. Tam vytŕčali skaly a začalo to byť dosť strmé. Myslím, že zaváhanie s následným pádom by bolo na vrtuľník. Často som oddychoval, ponad hlavu mi lietali paraglaidisti, úplné ticho, len skaly, sneh a zbytok síl čo v nohách ešte ostal. Človek v takejto situácií zatne zuby a ide.
Posledná tretina kopca bola už len plytká rovinka, čo končí na modrej 6. No nedošiel som ani na vyratrakovanú 6, musel som zastať a z plného hrdla zakričať z toho ako ma pálili stehná a vydýchať sa. Až po dobrých 10 minútach som sa pohol k modrej 6 a následne k E-čkovej sedačke. Ten svah je pre amatérov ako ja určite výzva. Hlavne oblúčiky v 2m prašane pomedzi skaly. Palicu tam zapichnete do snehu celú. Je to rozdiel jazdiť na upravenej zjazdovke a v prírode.

Keby som tam ostal ešte 2 dni, tak v peknom športovom obchode v Mallnitzi si kúpim freeride lyže a trenújem len vo freeride, aj keď som nemal poistenie na lyžovanie mimo označené trate. Kombinácia prašan, slnko, Molltaler a nikto na svahu je jednoducho úžasná.

Čo hovoriš ty na Molltaler Gletscher?

Na Slovensku túto značku kúpite najskôr v Starom Smokovci (športcentrum) alebo Poprade (Hudy sport). Vynikajúci obchod pre zimné športy je aj Šport Rysy, taktiež v Poprade priamo v centre.
Napíš aj ty, pocity z prvej jazdy na Dynastar.

V hlave mám už dlhšiu dobu myšlienku, postavit si na zahrade pár solárnych panelov a napájať z nich napríklad počitače doma, alebo niečo, jednoducho to vyskúšať. Myslím si, že táto oblasť má určite budúcnosť a perspektívu, veď sa len pozri na svoj účet za elektrinu.

V týchto dňoch prebieha súťaž Solar Decathlon 2009 pod záštitou U.S. Department of Energy. Je to súťaž 20 univerzitných teamov, ktorý majú postaviť funkčný, atraktívny dom napájaný a fungujúci na solárnu energiu.

Hodnotí sa 10 oblastí a každá má pridelený určitý počet bodov. Projekty sú prepracované architektonicky aj design-ovo do detailov a určite stojí za to si pozrieť ku každému video, foto a prečitať si pár riadkov z ich domovských stránok.

Osobne ma zaujali projekty Silo House od Cornell University a Refract House od Team California. Súťaž má ja vlastný kanál na YouTube. Sú tam pekné videá z montáži a demontáži celých projektov, naozaj zaujímavé.

Myšlienky a sny sú na to, aby sa realizovali. Verím, že tie solárne panely na záhrade jedného dňa budú stáť a fungovať.

Keď som sa ráno prebudil, ani mi to neprišlo, že dnes bežím svoj prvý pretek. Príprava bola posledný týždeň katastrofálna, v stredu som zabehol len 10km a bol som rozbitý. Posledný víkend sme s kamošmi boli bike-ovať, dával som sa dohromady pondelok aj utorok. Prípravu radšej spätne ani nehodnotím.

Registráciu som absolvoval v sobotu poobede okolo druhej. Prebehla v pohode, za 10 minút som dostal poradové číslo 373, tričko a kontrolný chip. Po registrácií sme sa boli prejsť v meste, príprava už bežala v plnom prúde.

Do mesta som sa vrátil okolo 19:30, aby bolo dosť času a nebol stres. Sadli sme si do Verdictu a ešte trošku pokecali. Okolo 20:30 už začali krúžiť bežci po starom meste, veď malá rozcvička pred pretekom nezaškodí. O 20:45 som sa pobral na štart. Takú masu ľudí som ešte nevidel. Tri krát som absolvoval MTB marathon, ale toto bolo úplne niečo iné. Vzhľadom na tréning som ani nedúfal, že zabehnem 5,5km pod 30 minút.
O 21:00 bolo odštartované. Pokiaľ som prebehol štartom od výstrelu, trvalo to 22 sekúnd a to som stál niekde v strede štartového pola. Úzke hrdlo bolo len pri výbehu z Hlavného námestia, ďalej sa bežalo už v pohode.

Vedel som, že na štarte to netreba prepáliť. Davová psychóza bola až viditeľná. Mnohých, čo ma predbehli na začiatku, Hviezdoslavovho námestia, už na konci námestia odchádzali. Od štartu som sa držal na dohľad za Triatlon Team Trnava a tým som to neprepálil na začiatku, čo bolo dobré rozhodnutie a ocenil som to neskôr. Na môj vkus bola trať dosť členitá, čo pre mňa nebolo príjemné. Väčšinou behávam popri mŕtvom ramene Dunaja a tam je to rovné.
Divákov bolo na moje prekvapenie popri trati mnoho a perfektne povzbudzovali. Celá trať bola fajn a nočný beh mestom mal svoje čaro, plus k tomu diváci, no jednoducho paráda. Všetky hrozby na trati boli svetelne označené a dokonca aj upozorňovali na schodík v Sade Janka Kráľa, takže celá trať bola dobre zabezpečená.

Prvý krát som sa na hodinky pozrel až na Novom moste. Na moje prekvapenie som mal čas len 25 minút a pár sekúnd. Do cieľa už nebolo ďaleko, len Hviezdoslavové námestie a potom na Hlavné. Trošku som zrýchlil a opäť som dúfal, že predsavzatie dobehnúť v čase pod 30 minút je na dosah. Chcel som si nechať trošku síl aj na záverečný šprint na Hlavnom námestí, ale Hviezdoslavové nám. je pekelne dlhé.
V cieli som neveril vlastným očiam, bol som prekvapený výsledným cieľovým časom 29 minút 38 sekúnd. Po odrátaní tých 22 sekúnd, som mal čistý čas 29 minút 16 sekúnd, čo považujem za úspech. V celkovom poradí mužov som skončil na 395 mieste z 584 bežcov. Oficiálna výsledková listina je dostupná na stránke www.casomiera.sk.

Akcia Bratislava Night Run 2009 sa mi veľmi páčila, organizácia bola perfektná, splnil som si nastavený cieľ, no jednoducho úžasné. Ten pocit v cieli je fantastický. Veľká vďaka organizátorom tohto podujatia, určite si zabehnem aj budúci rok.

Fotky z akcie na beh.sk by cel a flickr.com by kamienok.

Definitívne som sa rozhodol pre beh Devín – Bratislava a aspoň jeden pól marathon v roku 2010, to bude výzva. Zabeháme, potrenújeme spolu?

Bratislava Night Run, časť I.

Je to pre mňa špeciálna akcia z dôvodu, že je to môj prvý pretek. Behať som začal v roku 2007 a stále je to pre mňa relax a odpočinok, verím že to tak aj ostane. Perfektne si viem pri behu prečistiť hlavu a utriediť myšlienky.

Každý chce ale časom zažiť atmosféru ‘preteku‘ a preto som sa aj ja prihlásil. Uvidíme ako to dopadne. Osobne bude pre mňa úspech, ak zvládnem zabehnúť trať dlhú 5,5km do 30 minút. Keď som skúšal dĺžku zabehnúť len tak po večeroch, zvládol som to, ale pretek je niečo iné. Je tam eufória z množstva ľudí, prostredia aj trať je trošku viac členitá oproti tomu na akej behávam obyčajne. No uvidíme. Určite napíšem o priebehu, mojich pocitoch a výslednom čase.

A možno sa stretneme na štartovnej čiare.

Bratislava Night Run, časť II.

V piatok 5.6.2009 okolo 19:00 sme mali naplánované stretko v hoteli Vršatec. Traja zo siedmych statočných (Vlado, Miňo, Pišta) cestovali z RS, vyrazili už o 14:00. Samozrejme náročná cesta dá zabrať (treba často dopĺňať tekutiny), takže cieľ dosiahli okolo 19:00.
Z BA vyrážal zbytok. Ja som mal navigátora Mira, ktorý síce mapu držal v ruke, ale aj tak sme dokázali minúť odbočku na Ilavu a zašli sme si asi 20km. Dôležité je, že sme dorazili. Martin prišiel prvý a Vlado K. posledný. Treba ale povedať, že neskorý príchod si vykúpil proviantom.

Opekačka to istila, keď sa schladilo, tak bol na pláne poker. Zrobení ako kone sme zaľahli medzi 3:00 až 4:00 ráno.

Prebúdzanie bolo ťažké, ale podarilo sa nám vyraziť na nepreskúmané územie o 10:00. V pláne sme mali okolo 30 až 40km. Naplánovaná trasa bola: Hotel Vršatec – Bieli Vrch – Brezová, Kaplnka – Pod Okrsliskom – Holý Vrch – Brumov – Bylnice – Svätý Štepán – Vlarsky pr. – Sidónie – Brezová, Kaplnka – Biely Vrch – Hotel Vršatec.

Krízu sme prežívali každý po svojom. Miro ju mal v stupáku k českým hraniciam, bojoval sám so sebou, ale treba povedať, že vyhral, došiel a prešiel celu trasu zdravý. Ja som ju mal na obede v Brumove, myslel som, že tam zaspím, prestala mi zaberať tabletka proti bolesti hlavy, plus toľko čerstvého vzduchu naraz tiež nie je zdravé. Martin, Miňo a Pišta boli v koncoch po skončení stupáku zo Sidónie k Brezová, Kaplnka. Vlado K. bol vraj tiež v koncoch v stupáku na Brezova, Kaplnka, ale trošku v inej časti, pretože sa s Mirom za Sidóniou oddelili od hlavného pelotónu a zablúdili (trápenie si predĺžili o ďalšie 2km v blate). Dôležité ale je, že všetci siedmi statoční došli na hotel zdraví a uťahaní ako kone. To bolo predsa cieľom.

Večer sme dali opäť poker a okolo 22:00 sme boli off. Na hoteli bola ale svadba, takže ja som klopkal dychovke do rytmu až do 3:00. Hrúúúza.

Aj na nedeľu bola v pláne trasa, ale ráno, keď som si skúsil sadnúť na bike, tak som si len skúsil. Nevytrénované ritné svaly sa ozvali. Cez dolinu bola pekná zrúcanina hradu, tak sme išli na hodinovú prechádzku. Na hrade tí, čo nešoférovali, dali tekutú desiatu a šli sme späť na hotel.

Vlado K. jediný zvládol ešte v nedeľu bike a dal si do tela ďalších 31km. Ja to nepochopím, ale vzdávam hold.

V nedeľu okolo 12:30 bol odchod. Musím povedať, že to bola veľmi vydarená akcia. Mnohí dali echo, že pôjdu aj na ďalšiu akciu, čo mňa osobne naozaj teší.

Foto nájdete na Picasa Web Album.

Prikladám pár máp trasy v Google Earthe:

od Erik, biking_vrsatec_6_2009 odporúčam pustit let ponad trasu v google earth, ručne robená
od Vlado, vrsatec a vrsatec2, tiež do google earth, z GPS

Našiel som screencast veľmi peknej aplikácie, ktorú som počas mesačného dema aj testoval. Zatiaľ stále používam aplikáciu Tracks, ale zvažujem prechod na Things alebo Omnifocus, samozrejme aj s aplikáciami pre iPhone. Malá ukážka práce s Things.

Demo môžete stiahnuť na domovskej stránke Things. Odporúčam prepnúť do HD režimu.

Za 20min sa dozvieš čo GTD je, prečo GTD vzniklo a čo ti môže dať. Ideálne pre niekoho, kto sa s týmto pojmom ešte nestretol. Odporúčam pozrieť.

Digit #29 Mějte svůj čas pod kontrolou, aneb jak aplikovat metodu GTD (Getting Things Done)