Ráno bola dilema okolo počasia. Na weather.com predpovedali, že dážď by mal byť až od obeda. To som dúfal, že už budem doma. Nakoniec som vsadil na kraťasy a pár tričiek (mal som aj dlhý rukáv). Bola aj obava ako to dopadne s parkovaním, ale na Šafku bolo voľných miest dosť. Do autobusu na Vajanského nábreží som nastúpil skoro. V Devíne nás vysadil už o 8:30, bola dosť zima a do štartu ostávala ešte 1 1/2 hodiny. Našťastie som stretol Mária, ktorý sa prezliekal až tam, tak mi na hoďku požičal jeho dlhé bežecké nohavice. Naozaj sa musím poďakovať, lebo by som tam asi zamrzol. Až okolo desiatej začalo vykúkať slniečko.

Po štartovnom výstrele z dela (doslovne) som ešte asi 2 až 3 minúty prešlapoval na mieste. Stál som na štarte, lebo sa nedalo bežať a prví už boli na prvej zákrute, čo bolo pekných pár stoviek metrov. Štart bol podľa očakávania náročný, niečo cez 4000 bežcov robí svoje. Slniečko začalo svietiť a niekedy som mal pocit, že zhodím jedno tričko. Bežalo sa mi vynikájúco. Mierny kopček hneď na začiatku si zobral svoje, ale celkovo to bolo v pohode. Po ceste z Devína som vyzeral za každou zákrutou reštauráciu Riviera na rázcestí Karlovka a Dlhé diely. Malo tam byť občerstvenie. Pravdu povediac, aj som už mal sucho v ústach, tak som sa trošku tešil. No keď som pribehol k občerstvovačke a videl ten rad bežcov, ktorý čakajú na pohár, tak som to vzdal a bežal ďalej. Na tomto rázcestí bolo už aj viac divákov, ktorí fantasticky povzbudzovali.

Dodáva to neuveriteľnú energiu. Ako som začal bežať po Botanickej ulicy, zašlo trošku slniečko, čo s mokrým chrbátom a “vánkom” nebolo najpríjemnejšie, ale neostávalo nič iné len vydržať.
Od Riviery sa bežalo vedľa aút, čo bolo aj cítiť, naozaj nič príjemné, asi si treba zvyknúť. Keď som videl na nábreží tabuľu 11km, veľa bežcov začalo šprintovať a tak ma predbehlo veľa ľudí. Ja som už jednoducho nevládal. Ale ako som vbehol na Hviezdoslavové námestie a bežal pomedzi toľko ľudí, dodalo mi to energiu a zrýchlil som. Niekde v strede námestia som videl veľký modrý oblúk mysliac si, že to je cieľ, tak som doslova “šprintoval”. Na moje prekvapenie cieľ bol o ďalších pár 100m ďalej a so zaťatymi zubami som dobehol do cieľa milo prekvapený s nameraným časom 1:07:15 na 1864 mieste v kategórii a v celkovom poradí 2362.

S výsledným časom som veľmi spokojný, keď si pomyslím, že som nemal de facto žiadny tréning, tak to je úplne super. Naviac môj odhad bol dobehnúť do 1:20 a ešte môžem odpočítať pár minút pokiaľ som vôbec prekročil štart.

Národný beh Devín-Bratislava je naozaj fajn podujatie, už teraz môžem s určitosťou povedať, že sa zúčastním aj o rok s cieľom pod hodinu.

Neoficiálna výsledková listina Národného behu Devín-Bratislava 2010

Keď som sa ráno prebudil, ani mi to neprišlo, že dnes bežím svoj prvý pretek. Príprava bola posledný týždeň katastrofálna, v stredu som zabehol len 10km a bol som rozbitý. Posledný víkend sme s kamošmi boli bike-ovať, dával som sa dohromady pondelok aj utorok. Prípravu radšej spätne ani nehodnotím.

Registráciu som absolvoval v sobotu poobede okolo druhej. Prebehla v pohode, za 10 minút som dostal poradové číslo 373, tričko a kontrolný chip. Po registrácií sme sa boli prejsť v meste, príprava už bežala v plnom prúde.

Do mesta som sa vrátil okolo 19:30, aby bolo dosť času a nebol stres. Sadli sme si do Verdictu a ešte trošku pokecali. Okolo 20:30 už začali krúžiť bežci po starom meste, veď malá rozcvička pred pretekom nezaškodí. O 20:45 som sa pobral na štart. Takú masu ľudí som ešte nevidel. Tri krát som absolvoval MTB marathon, ale toto bolo úplne niečo iné. Vzhľadom na tréning som ani nedúfal, že zabehnem 5,5km pod 30 minút.
O 21:00 bolo odštartované. Pokiaľ som prebehol štartom od výstrelu, trvalo to 22 sekúnd a to som stál niekde v strede štartového pola. Úzke hrdlo bolo len pri výbehu z Hlavného námestia, ďalej sa bežalo už v pohode.

Vedel som, že na štarte to netreba prepáliť. Davová psychóza bola až viditeľná. Mnohých, čo ma predbehli na začiatku, Hviezdoslavovho námestia, už na konci námestia odchádzali. Od štartu som sa držal na dohľad za Triatlon Team Trnava a tým som to neprepálil na začiatku, čo bolo dobré rozhodnutie a ocenil som to neskôr. Na môj vkus bola trať dosť členitá, čo pre mňa nebolo príjemné. Väčšinou behávam popri mŕtvom ramene Dunaja a tam je to rovné.
Divákov bolo na moje prekvapenie popri trati mnoho a perfektne povzbudzovali. Celá trať bola fajn a nočný beh mestom mal svoje čaro, plus k tomu diváci, no jednoducho paráda. Všetky hrozby na trati boli svetelne označené a dokonca aj upozorňovali na schodík v Sade Janka Kráľa, takže celá trať bola dobre zabezpečená.

Prvý krát som sa na hodinky pozrel až na Novom moste. Na moje prekvapenie som mal čas len 25 minút a pár sekúnd. Do cieľa už nebolo ďaleko, len Hviezdoslavové námestie a potom na Hlavné. Trošku som zrýchlil a opäť som dúfal, že predsavzatie dobehnúť v čase pod 30 minút je na dosah. Chcel som si nechať trošku síl aj na záverečný šprint na Hlavnom námestí, ale Hviezdoslavové nám. je pekelne dlhé.
V cieli som neveril vlastným očiam, bol som prekvapený výsledným cieľovým časom 29 minút 38 sekúnd. Po odrátaní tých 22 sekúnd, som mal čistý čas 29 minút 16 sekúnd, čo považujem za úspech. V celkovom poradí mužov som skončil na 395 mieste z 584 bežcov. Oficiálna výsledková listina je dostupná na stránke www.casomiera.sk.

Akcia Bratislava Night Run 2009 sa mi veľmi páčila, organizácia bola perfektná, splnil som si nastavený cieľ, no jednoducho úžasné. Ten pocit v cieli je fantastický. Veľká vďaka organizátorom tohto podujatia, určite si zabehnem aj budúci rok.

Fotky z akcie na beh.sk by cel a flickr.com by kamienok.

Definitívne som sa rozhodol pre beh Devín – Bratislava a aspoň jeden pól marathon v roku 2010, to bude výzva. Zabeháme, potrenújeme spolu?

Bratislava Night Run, časť I.

Je to pre mňa špeciálna akcia z dôvodu, že je to môj prvý pretek. Behať som začal v roku 2007 a stále je to pre mňa relax a odpočinok, verím že to tak aj ostane. Perfektne si viem pri behu prečistiť hlavu a utriediť myšlienky.

Každý chce ale časom zažiť atmosféru ‘preteku‘ a preto som sa aj ja prihlásil. Uvidíme ako to dopadne. Osobne bude pre mňa úspech, ak zvládnem zabehnúť trať dlhú 5,5km do 30 minút. Keď som skúšal dĺžku zabehnúť len tak po večeroch, zvládol som to, ale pretek je niečo iné. Je tam eufória z množstva ľudí, prostredia aj trať je trošku viac členitá oproti tomu na akej behávam obyčajne. No uvidíme. Určite napíšem o priebehu, mojich pocitoch a výslednom čase.

A možno sa stretneme na štartovnej čiare.

Bratislava Night Run, časť II.