This week I passed certification exam VCP-410 VMware Certified Professional, VCP.  Thank you for your congratulations.

Truth in 24 is a 90 minutes documentary on the Audi team and it’s quest to conquer and dominate LeMans. It’s narrated by Jason Stratham and is very nicely produced and edited. It’s been out for over a 2 years, but I thought it is a perfect time to share it with you all.

You can download it through iTunes free directly from this site. I recomend you download HD version. Very nice movie.

Na konferencii som mal prednášku na tému Cloud Services in Perpetuus Data Center a preto som sa pozeral na konferenciu aj trošku z iného uhla pohľadu. Veľmi sa mi páčila myšlienka, že prezentácie v sálach bolo možné vidieť a počuť aj v priestoroch, kde ľudia mali priestor debatovať a popíjať kavičku.

V súčastnosti je možné počuť o cloud computingu strašne veľa, ale reálne tieto služby na Slovensku poskytuje asi len naše data centrum. Dôkazom tohto tvrdenia bolo množstvo potencionálnych zákazníkov, s ktorými som sa počas celého dňa rozprával a videl ich reakcie.

Samotnú prezentáciu si môžete pozrieť nižšie a v prípade, že sa objaví video z konferecie, pridám link.

Od výšky 3122m už človek niečo očakávať musí. Predpoveď počasia bola ideálna, takže nič nebránilo ideálnej konštalácií hviezd na perfektných pár dní lyžovania v prašane.

Z BA sme vyrazili okolo 4:00 a do Mallnitzu sme prišli okolo 9:30. Mallnitz je naozaj pekné horské mestečko nachádzajúce sa vo výške 1200m nad morom v Národnom parku Hohetauren. Po 5 minútach blúdenia sme našli náš house Ranacher. Ubytovanie bolo super a priamo v horách. Veľmi pekné.

K parkoviskám Molltaler Gletscher Express to bolo autom asi 23km, čo je s prehľadom zvládnuteľné do 30min po serpentínkach. Je potrebné zliesť späť do údolia a z údolia zase vystúpať až k Expressu “metru” v Alpách. Toto takzvané “metro” premáva každú 1/2 hodinu a v tunely v skale sa veziete niečo okolo 10 minút. Pritom rýchlosť je úcithodná. Niečo takéto som videl prvýkrát, klobúk dole ľuďom, ktorí toto budovali. Express Vás vyvezie na Mittelstation, kde sa prestupuje na kabínku, ktorá končí na takzvanej Panorame. Názov Panoráma v tomto prípade nie je náhodný (pozri album).

Tu už treba zapnúť klipsy, bundy a na zohriate je tu krátky zjazd k sedačke, ktorá Vás vyvezie až na vrchol Molltaleru do výšky 3122m (pozri foto). Pohľad je neopísateľný. Po výstupe zo sedačky môžete vypnúť lyže, vyšlapať pár metrov do kopčeka len v lyžiarkach a ste na úplnom špici, odkiaľ máte výhľad aj na druhú (severnú) stranu Molltalera. Fotoky Vám povedia viac. To treba naozaj zažiť.

Počasie bolo ideálne a na kopci nikto. To nikto znamená počet lyžiarov v pomere k lyžiarskym perfektne upraveným tratiam. Len z vrcholu na spodok k sedačke sú upravené 4 trate, 2 modré, 1 červená a 1 čierna. Pre odvážlivcov a paragliderov je za čiernou aj freeride.

Tento som študoval z lanovky veľmi dlho a obdivoval tých, ktorí to skúsili. V sobotu hneď zrána, keď som mal ešte dosť síl, som to skusil aj ja. Prvá tretina freeride-u bola v pohode. Až tu som pochopil o čom to je jazdiť v 2m prašane. Správny typ lyží tu nie je dobrou voľbou, ale podmienkou. Ja som to skúsil na Dynastar Contact 10, čo určite nie sú dobré lyže do 2m prašanu. Zvládol som to, ale dalo mi to zabrať.
Zábava začala v 2/3 freeride-u. Tam vytŕčali skaly a začalo to byť dosť strmé. Myslím, že zaváhanie s následným pádom by bolo na vrtuľník. Často som oddychoval, ponad hlavu mi lietali paraglaidisti, úplné ticho, len skaly, sneh a zbytok síl čo v nohách ešte ostal. Človek v takejto situácií zatne zuby a ide.
Posledná tretina kopca bola už len plytká rovinka, čo končí na modrej 6. No nedošiel som ani na vyratrakovanú 6, musel som zastať a z plného hrdla zakričať z toho ako ma pálili stehná a vydýchať sa. Až po dobrých 10 minútach som sa pohol k modrej 6 a následne k E-čkovej sedačke. Ten svah je pre amatérov ako ja určite výzva. Hlavne oblúčiky v 2m prašane pomedzi skaly. Palicu tam zapichnete do snehu celú. Je to rozdiel jazdiť na upravenej zjazdovke a v prírode.

Keby som tam ostal ešte 2 dni, tak v peknom športovom obchode v Mallnitzi si kúpim freeride lyže a trenújem len vo freeride, aj keď som nemal poistenie na lyžovanie mimo označené trate. Kombinácia prašan, slnko, Molltaler a nikto na svahu je jednoducho úžasná.

Čo hovoriš ty na Molltaler Gletscher?

V hlave mám už dlhšiu dobu myšlienku, postavit si na zahrade pár solárnych panelov a napájať z nich napríklad počitače doma, alebo niečo, jednoducho to vyskúšať. Myslím si, že táto oblasť má určite budúcnosť a perspektívu, veď sa len pozri na svoj účet za elektrinu.

V týchto dňoch prebieha súťaž Solar Decathlon 2009 pod záštitou U.S. Department of Energy. Je to súťaž 20 univerzitných teamov, ktorý majú postaviť funkčný, atraktívny dom napájaný a fungujúci na solárnu energiu.

Hodnotí sa 10 oblastí a každá má pridelený určitý počet bodov. Projekty sú prepracované architektonicky aj design-ovo do detailov a určite stojí za to si pozrieť ku každému video, foto a prečitať si pár riadkov z ich domovských stránok.

Osobne ma zaujali projekty Silo House od Cornell University a Refract House od Team California. Súťaž má ja vlastný kanál na YouTube. Sú tam pekné videá z montáži a demontáži celých projektov, naozaj zaujímavé.

Myšlienky a sny sú na to, aby sa realizovali. Verím, že tie solárne panely na záhrade jedného dňa budú stáť a fungovať.

Google’s new Wave overview video nicely illustrates some of the features I’ve highlighted above.

If you’re not one of the 100,000 lucky users who gets an invitation to Google Wavetoday, don’t fret. You can check out Google Wave right here.

But first, ground rules. Click on all images in this post to see them full size. Uppercase “Wave” refers to the entire Google Wave product. Lowercase “wave” refers to an individual message or document. Think of a lowercase wave like an email or a Google Doc that you’re collaborating on with other people. The screenshots in this post are from the Wave developer preview, not wave.google.com, invites to which are going out today. We’ll update this post with anything significantly new in the non-preview version when we get our grubby little paws on the proper server invitation.

Ready? Let’s go.

Inside Google Wave

When you log into Wave, the default view is a three-column, 4-module layout. From left to right, the first column includes Navigation on top (think of this as your Inbox, Sent, and labels in Gmail) and Contacts below (think of this as your GTalk buddy list). The second column is the list of active waves in your Inbox, and the third column is where you can start a new wave or open a wave.

Here’s what it looks like. (Click to enlarge.)

When someone updates a wave in your inbox, it turns bold and moves to the top of your inbox—just like email. If a contact of yours is online, a little green dot appears on his or her icon.

All the modules are collapsible and dock themselves in the upper part of the screen. If you’ve collapsed your inbox and a new wave gets updated, it flashes green. Here I’ve clicked on new wave and minimized all the other modules to expand my workspace. (Click to enlarge.)

You can add all sorts of rich content to your wave, like a YouTube video, Google Map, image, links, or anything that a gadget enables. (More on gadgets below.) Here I’ve added some colored text and embedded a video clip in my wave. (Click to enlarge.)

When I finish typing and click the Done button on my wave, Wave pops up the “Add participants” module so I can share my wave with anyone on my contacts list. You can search for a contact by name, or just drag and drop anyone to the wave you choose. (Click to enlarge.)

Once you’ve shared a wave, the magic starts to happen. At first you’ll swoon over the ability to watch your co-waver type in real-time. It’s weird in a good, we’re-living-in-the-future way to see another person’s cursor hard at work outputting characters, key by key on your own screen. But you get over that novelty pretty quickly. (Most likely your IM client can do that; anyone who’s used collaborative editors like SubEthaEdit has seen this as well.)

You can reply to an entire wave like an IM or an email by clicking the reply button on a wave’s toolbar. But what’s most cool is the ability to reply to bits of a message inline. This lets you and your collaborators annotate the wave as you go.

For example, I gave a talk about Wave here in San Diego, and prepared my talk notes in a wave. At the beginning, I did an audience survey to gauge the level of experience with Wave-like technology. I was able to insert replies to the questions in Wave as I went. (Even better would have been to have a co-presenter or note-taker do that for me.)

You can collapse or expand inline comments easily. Here’s what the talk wave looks like with comments collapsed. Notice the small talk bubbles on the top Audience survey section. (Click to enlarge.)

Here’s what that same wave looks like with inline comments expanded. (Click to enlarge.)

Your replies inside or to a wave can also be marked as private; so if Jack and Jill and I are collaborating on a wave and Jill wants to tell me something about Jack in-wave that Jack shouldn’t see, she can click on the drop-down on the upper right of a wave and choose “Private Reply” as shown. (Click to enlarge.)

Once you’ve entered your private reply, Wave prompts you to add participants to just that reply. That’s because every reply is a wave in and of itself. You can create a new wave from any reply or copy a wave to a new wave, too.

Besides real-time updates, another “holy crap” feature of Google Wave is wave revision playback. If someone adds you to a wave late in the game, after lots of conversation and annotation has already happened, you can click on the playback button to see how it was constructed over time. Think of this like a slideshow through Wikipedia page revisions. Here’s a quick video clip of what playback looks like on a wave I was in on this morning.

Just like Gmail, Google Wave offers powerful advanced search operators, wave tagging, file uploads (though those are wonky for me in the dev preview), and saved searches. In addition to tags, Wave also offers folders. Folders! The interface is completely drag-and-drop: you can grab any wave and drag it to the trash or a folder.

Wave Extensions: Gadgets and Robots

Wave is a completely extensible platform, like Firefox. Wave extensions come in two flavors: gadgets and robots.

A gadget is a piece of rich content that you can add to a wave. A few example gadgets are available in the Gadget gallery.

Click on the puzzle piece on a wave’s toolbar to add a gadget to the wave. One useful gadget is the “Who is Coming?” gadget that lets you invite folks to an event and get RSVPs quickly and easily.

The most useful gadget I’ve seen so far is the Ribbit conference call gadget. Add it to a wave, and everyone adds their phone number to it. (You only see your own number, not everyone else’s.) Click the “Start Conference” button, and everyone’s phone rings—and you’re on the phone, while you collaborate on a wave. (Click to enlarge.)

For more on the Ribbit Wave gadget, check out Rafe Needleman’s review.

Robots are email addresses that you add to your contact list. Then, when you are in need of their services, you add a bot to a wave so they can perform some action on its contents. A robot can modify the contents of a wave, and several already exist that do silly to useful actions.

For example, Eliza the Robot Shrink (elizarobot@appspot.com) will chat with you about anything—useful when you’re the only one of your friends who has a Wave invite and you’ve no one to talk to.

More usefully, the Bloggy bot (blog-wave@appspot.com) will publish a wave onto a Blogger blog for you. For example, I have Bloggy in my contacts, and added it to my Wave talk wave as shown here. Notice the “Bloggy published this wave here” message in yellow at the top of the wave. (Click to enlarge.)

Click on the “here” link and you go to my test Wave blog, which gets the contents of that wave on it. (Click to enlarge.)

If another Wave user happens upon that blog post, s/he can comment on it in-blog, and those new updates will show up in my Wave client. Right now, you have to be logged into Wave to see blogged content; but that won’t always be the case. Google is working on making published Wave content read-only for all users, even those not logged into Wave.

Polly the Pollster (polly-wave@appspot.com) is another extremely useful bot which lets you create and distribute polls to survey wave collaborators quickly.

Other bots do things like automatically link Twitter usernames to their Twitter page, clean up empty replies (which proliferate quickly for some reason), and insert stock quotes. I expect we’ll see tons more gadgets and bots bloom over the next year. Here are some more featured Wave extensions, courtesy of Google.

But What Will We Use Google Wave For?

The most frequent question I get about Google Wave is: “But what would I use it for?” Personally I can’t wait to use it to take meeting minutes collaboratively and to co-write documents like blog posts and articles online with my editors and co-conspirators. Instead of using something like Campfire or IRC to chat with my fellow Lifehacker editors, I could see using Wave as group chat—but with inline and private replies, which are key.

Right now, like all collaboration tools, Wave is only as good as how many of the people you work (and play) with have it. Even though I was one of the developers touched by an angel, with access to the preview, I didn’t actually use Wave very much because almost zero of my actual friends and co-workers were on it. So as far as I can see, uses for Wave in your life will open up as the product itself opens up to more users who care enough to wrap their heads around it and start putting valuable information in it.

Keď som sa ráno prebudil, ani mi to neprišlo, že dnes bežím svoj prvý pretek. Príprava bola posledný týždeň katastrofálna, v stredu som zabehol len 10km a bol som rozbitý. Posledný víkend sme s kamošmi boli bike-ovať, dával som sa dohromady pondelok aj utorok. Prípravu radšej spätne ani nehodnotím.

Registráciu som absolvoval v sobotu poobede okolo druhej. Prebehla v pohode, za 10 minút som dostal poradové číslo 373, tričko a kontrolný chip. Po registrácií sme sa boli prejsť v meste, príprava už bežala v plnom prúde.

Do mesta som sa vrátil okolo 19:30, aby bolo dosť času a nebol stres. Sadli sme si do Verdictu a ešte trošku pokecali. Okolo 20:30 už začali krúžiť bežci po starom meste, veď malá rozcvička pred pretekom nezaškodí. O 20:45 som sa pobral na štart. Takú masu ľudí som ešte nevidel. Tri krát som absolvoval MTB marathon, ale toto bolo úplne niečo iné. Vzhľadom na tréning som ani nedúfal, že zabehnem 5,5km pod 30 minút.
O 21:00 bolo odštartované. Pokiaľ som prebehol štartom od výstrelu, trvalo to 22 sekúnd a to som stál niekde v strede štartového pola. Úzke hrdlo bolo len pri výbehu z Hlavného námestia, ďalej sa bežalo už v pohode.

Vedel som, že na štarte to netreba prepáliť. Davová psychóza bola až viditeľná. Mnohých, čo ma predbehli na začiatku, Hviezdoslavovho námestia, už na konci námestia odchádzali. Od štartu som sa držal na dohľad za Triatlon Team Trnava a tým som to neprepálil na začiatku, čo bolo dobré rozhodnutie a ocenil som to neskôr. Na môj vkus bola trať dosť členitá, čo pre mňa nebolo príjemné. Väčšinou behávam popri mŕtvom ramene Dunaja a tam je to rovné.
Divákov bolo na moje prekvapenie popri trati mnoho a perfektne povzbudzovali. Celá trať bola fajn a nočný beh mestom mal svoje čaro, plus k tomu diváci, no jednoducho paráda. Všetky hrozby na trati boli svetelne označené a dokonca aj upozorňovali na schodík v Sade Janka Kráľa, takže celá trať bola dobre zabezpečená.

Prvý krát som sa na hodinky pozrel až na Novom moste. Na moje prekvapenie som mal čas len 25 minút a pár sekúnd. Do cieľa už nebolo ďaleko, len Hviezdoslavové námestie a potom na Hlavné. Trošku som zrýchlil a opäť som dúfal, že predsavzatie dobehnúť v čase pod 30 minút je na dosah. Chcel som si nechať trošku síl aj na záverečný šprint na Hlavnom námestí, ale Hviezdoslavové nám. je pekelne dlhé.
V cieli som neveril vlastným očiam, bol som prekvapený výsledným cieľovým časom 29 minút 38 sekúnd. Po odrátaní tých 22 sekúnd, som mal čistý čas 29 minút 16 sekúnd, čo považujem za úspech. V celkovom poradí mužov som skončil na 395 mieste z 584 bežcov. Oficiálna výsledková listina je dostupná na stránke www.casomiera.sk.

Akcia Bratislava Night Run 2009 sa mi veľmi páčila, organizácia bola perfektná, splnil som si nastavený cieľ, no jednoducho úžasné. Ten pocit v cieli je fantastický. Veľká vďaka organizátorom tohto podujatia, určite si zabehnem aj budúci rok.

Fotky z akcie na beh.sk by cel a flickr.com by kamienok.

Definitívne som sa rozhodol pre beh Devín – Bratislava a aspoň jeden pól marathon v roku 2010, to bude výzva. Zabeháme, potrenújeme spolu?

Bratislava Night Run, časť I.

Na moje prekvapenie, chodník bol plný turistov. Bolo pekné počasie, tak sa ľudia išli prejsť. Nechodíme často na turistiku, ale v batohu sme mali veci na prezlečenie, aj niečo proti dažďu. Čudoval som sa, keď som videl slečny v teniskách  a tielkach na ramienka. Hore bola pomerne hustá hmla a naozaj chladno, nechcel by som byť v koži tých dievčat.

Cestou na Téryho chatu nás dobehol, pri Vodopádoch Studeného potoka, šerpa. Na chrbte niesol asi 30kg. My sme šliapali po chodníku, no on si to vždy strihol nejakou skratkou a tak sme ho predbiehali asi 3 krát. Musím ale povedať, že klobúk dole. Na Téryho chatu vyšiel v približne rovnakom čase ako my. Akurát, že ja som mal problém sám zo sebou a on mal ďalších 30kg na chrbte.

Z Hrebienka sme vyrazili okolo 10:15. Na Zamkovského chate to istil štamprlík Horca. Teraz to miešajú s Borovičkou alebo Vodkou, niekedy to podávali čisté. Ale dobre padlo. Prvý krát prezlečení a posilnení pokračujeme do Malej Studenej doliny. Asi prvý krát som videl pravú horskú, divoko žijúcu veveričku na meter od nás. V New Yorku ich je v Central Parku veľa, ale toto je predsa len trošku iné.
Pod vrcholom Téryho chaty som neveril vlastným očiam, asi 20m od nás sa pásli dva krásne Kamzíky. Prekvapený som bol aj preto, že na chodníku bola dosť hustá premávka. Kamzík sa na nás pozrel pohľadom flegmatika a pásol sa ďalej. Boli to pekné dva kusy.
Okolo 12:00 sme si dali na Téryho chate cesnačku, k nezaplateniu. Tým, že bola hore hmla, bolo vlhko a chladno, polievka príjemne zahriala.

Rozhodovali sme sa, čo ďalej. Bola možnosť vrátiť sa po tej istej ceste dole, čo nás veľmi nelákalo, alebo pokračovať cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu a dole na Hrebienok. Pri pomyslení na ten prvomájový sprievod smerom na Téryho chatu sme boli hneď rozhodnutí. Nahodili sme bundy a okolo 12:20 sme pokračovali na Priečne sedlo. Všetko bolo OK až po  úsek, kde sú reťaze. Skalná stena je naozaj dosť strmá a 30 až 50m nič pod nohami (foto z google). Tiež tam bola hustá premávka, museli sme počkať pokiaľ sa uvoľnia reťaze. Úspešne sme zvládli prechod náročným sedlom a pokračovali sme popri Sivom a Starolesnianskom plese až na Zbojnícku chatu.

K zbojníkom sme dorazili okolo 15:30. Čajík bol neskutočne dobrý a padol vhod. Nôžky sa už tiež začali ozývať a pred nami boli asi ešte 2hod šliapania dole kopcom na Hrebienok. Po krátkom odpočinku sme opäť vyrazili na cestu. Dlhé pleso a krásna panoráma Studenej doliny naozaj stojí za to.

Okolo 18:10 sme boli v Starom Smokovci. Musím priznať, že som mal naozaj dosť. Je to náročná túra. Ak ju tiež chceš absolvovať, odporúčam vyraziť skôr, nech človek môže dlhšie posedieť na skalách a poobzerať sa okolo seba. Vysoké Tatry sú naozaj úžasné.

Na záver pár foto z albumu a (teryho-a-zbojnicka-chata-82009) mapa túry do Google earth-u (odporúčam zapnúť prelet ponad trasu).