Počasie nebolo ideálne, bolo dosť chladno a trochu snežilo. Ľudí bolo málo, ale aj tak som sa nedokázal zohriať lyžovaním. Na sedačke mi vždy bola zima. Čo takto vyrievaná lanovka, alebo aspoň bublina, keď sa Vám nechce zametať sneh zo sedačky (asi som rozmaznaný z Rakuska).

Druhý deň malo byť krásne počasie, takže Lomnické sedlo to istilo. To krásne počasie bolo aj tretí deň veď si pozrite foto. Úplná pasia. Hneď ráno som trošku blúdil. Zmenili príjazd ku kabínke, postavili nové sedačky a cele prostredie v Tatranskej Lomnici pri vlekoch je zmenené. Musím ale povedať, že je to urobené perfektne.

Kvalita snehu je v sedle perfektná. Po zoznámení (1 až 2 jazdy) sa so zjazdovkou som jazdil už len freeride. Aj keď na mojich lyžiach to bolo skôr take trápenie. Dynastar Contac 10 sú určené na zjazdovku. Už 2 rok šomrem, že si musím kúpiť freeride lyže. Túto sezónu ma čaká ešte Moltaler Gletscher a Hintertux. Takže po lyžovačke bol smer jasný, Starý Smokovec obchod Dynastar.

Strávil som tam vyše hodiny. Nakoniec som sa rozhodoval medzi Atomic setom a Dynastar Legend. Legendy boli novší model aj keď boli drahšie a oveľa krajšie. Navyše viazanie mi priamo v obchode nainštalovali a nastavili na moju lyžiarku, takže na ďalšie ráno som sa veľmi tešil. Dynastar Legend Mythic som krstil v Lomnickom Sedle. Urobil som 12 jázd, všetky iba v prašane. Veľmi ma to lákalo do Francúzkej Muldy, ale keďže som nemal parťáka radšej som to neriskoval. Rozdiel jazdy vo freeride s lyžami na to určenými a lyžami na zjazdovku je markatný. Je to oveľa viac roboty, ale je to výzva, sloboda, vlastné pocity, prašan, ticho a Váš dych. Niečo neuveritelné, keď som stál sám na hranici Francúzkej Muldy a podo mnou aspoň čiastočne nejazdení prašan. Vyslovene na prašane surfujete. Nádhera.

Záver, pekná 3 dňová zimná dovolenka na Slovensku.

PS: Nové freeride lyže chcem ísť otestovať aj na Chopok Juh. Kto sa pridá?

Na moje prekvapenie, chodník bol plný turistov. Bolo pekné počasie, tak sa ľudia išli prejsť. Nechodíme často na turistiku, ale v batohu sme mali veci na prezlečenie, aj niečo proti dažďu. Čudoval som sa, keď som videl slečny v teniskách  a tielkach na ramienka. Hore bola pomerne hustá hmla a naozaj chladno, nechcel by som byť v koži tých dievčat.

Cestou na Téryho chatu nás dobehol, pri Vodopádoch Studeného potoka, šerpa. Na chrbte niesol asi 30kg. My sme šliapali po chodníku, no on si to vždy strihol nejakou skratkou a tak sme ho predbiehali asi 3 krát. Musím ale povedať, že klobúk dole. Na Téryho chatu vyšiel v približne rovnakom čase ako my. Akurát, že ja som mal problém sám zo sebou a on mal ďalších 30kg na chrbte.

Z Hrebienka sme vyrazili okolo 10:15. Na Zamkovského chate to istil štamprlík Horca. Teraz to miešajú s Borovičkou alebo Vodkou, niekedy to podávali čisté. Ale dobre padlo. Prvý krát prezlečení a posilnení pokračujeme do Malej Studenej doliny. Asi prvý krát som videl pravú horskú, divoko žijúcu veveričku na meter od nás. V New Yorku ich je v Central Parku veľa, ale toto je predsa len trošku iné.
Pod vrcholom Téryho chaty som neveril vlastným očiam, asi 20m od nás sa pásli dva krásne Kamzíky. Prekvapený som bol aj preto, že na chodníku bola dosť hustá premávka. Kamzík sa na nás pozrel pohľadom flegmatika a pásol sa ďalej. Boli to pekné dva kusy.
Okolo 12:00 sme si dali na Téryho chate cesnačku, k nezaplateniu. Tým, že bola hore hmla, bolo vlhko a chladno, polievka príjemne zahriala.

Rozhodovali sme sa, čo ďalej. Bola možnosť vrátiť sa po tej istej ceste dole, čo nás veľmi nelákalo, alebo pokračovať cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu a dole na Hrebienok. Pri pomyslení na ten prvomájový sprievod smerom na Téryho chatu sme boli hneď rozhodnutí. Nahodili sme bundy a okolo 12:20 sme pokračovali na Priečne sedlo. Všetko bolo OK až po  úsek, kde sú reťaze. Skalná stena je naozaj dosť strmá a 30 až 50m nič pod nohami (foto z google). Tiež tam bola hustá premávka, museli sme počkať pokiaľ sa uvoľnia reťaze. Úspešne sme zvládli prechod náročným sedlom a pokračovali sme popri Sivom a Starolesnianskom plese až na Zbojnícku chatu.

K zbojníkom sme dorazili okolo 15:30. Čajík bol neskutočne dobrý a padol vhod. Nôžky sa už tiež začali ozývať a pred nami boli asi ešte 2hod šliapania dole kopcom na Hrebienok. Po krátkom odpočinku sme opäť vyrazili na cestu. Dlhé pleso a krásna panoráma Studenej doliny naozaj stojí za to.

Okolo 18:10 sme boli v Starom Smokovci. Musím priznať, že som mal naozaj dosť. Je to náročná túra. Ak ju tiež chceš absolvovať, odporúčam vyraziť skôr, nech človek môže dlhšie posedieť na skalách a poobzerať sa okolo seba. Vysoké Tatry sú naozaj úžasné.

Na záver pár foto z albumu a (teryho-a-zbojnicka-chata-82009) mapa túry do Google earth-u (odporúčam zapnúť prelet ponad trasu).

Tiež som patril k ľuďom, ktorý túžili zažiť krajinu za veľkou mlákou na vlastnej koži. Už do tejto veľkej skupiny nepatrím. Splnil som si ďalší z mnohých snov. V pondelok 20.6.2009 štartoval priamy let do New York City a ja som samozrejme na palube nechýbal.

Pred posadením do lietadla bolo treba čo to prečítať, zabezpečiť a vybaviť. Samotná príprava netrvala dlhšie ako týždeň. Musím podotknúť, že sme išli tak povediac na blink, nadopovaný informáciami z webu, od kamošov a známych čo tam už boli. Realita ale vždy prekvapí, veď preto cestujeme.

Museli sme si vybaviť nové pasy s biometrickými údajmi, aby sme nemuseli osobne vybavovať víza na americkej ambasáde. Zvažovali sme aj poplatok za rýchle vybavenie, ale nakoniec sme stavili na to, že teraz veľa ľudí nepotrebuje pasy, keďže EU. Oplatilo sa. Nové pasy sme mali do piatich dní. Dokonca SMS-kou Vám pošlú informáciu, že pasy si môžete prísť zobrať. Osobne som bol milo prekvapený.

Najdôležitejšie je asi bývanie. My sme sa rozhodli, že $120/noc pre dve osoby s raňajkami je náš zlatý stred. Hľadal som najprv na známych/propagovaných web pages, ale tam to bolo všetko drahé. Veď načo luxus, keď tam budeme aj tak len prespávať. Podarilo sa mi na internete nájsť hotel s takouto cenou, blízko metra a v dobrej štvrti. Holiday Inn Express nesklamal. Bývali sme v takomto aj v Ríme minulý rok. Je to medzinárodná značka a má svoj štandard. Linka na hotel Holiday Inn Express, Queens.

Samozrejme nesmie chýbať poistenie, hlavne v čase prasacej chrípky. V tomto prípade sme nešetrili. Veď americký zdravotný systém je zhruba na 40-tom mieste z celosvetového rebríčka (smutné).

Travel guide som vybral od Lonely Planet. Je to asi najlepšia kniha z pomedzi iných vydavateľstiev. Určite ju ale nekupujte na Slovensku. V prvom kníhkupectve, ktorých je v NYC strašne veľa, ju máte za skoro polovičnú cenu oproti tomu, za čo ju kúpite tu. A majú tam už novšiu verziu.

V ďalšej časti o prílete, prvých pocitoch, ubytovaní a Time Square…

Pár fotiek nájdete na tejto linke.

Part I.: Trip to New York City, Intro

Prave sedim na bielej plazi Long Beach ( Long Island) v New Yorku, v iPhone mi hra Groove Armada ( Soundboy rock), Atlantic sa vlni, vetrik pofukuje (misik tu by sa surfovalo) no proste parada.

Po prvom tyzdni dovolenky v New Yorku zasluzeny oddych. Pocitov a zazitkov je neuveritelne mnozstvo, urcite napisem par clankov z tejto cesty.

Ak planujes trip do New Yorku tak citaj blog, alebo si stiahni RSS linku. V pripade zaujmu napis mail, odporucim ti miesta o ktorych travel guides nepisu.

Tento post pisem priamo na plazi cez iPhone, takze sorry za gramatiku.

Pozdravujem vsetkych doma, tesim sa na keramicke taniere, sklenene pohare a normalny pribor , Cao a good luck.

Part II.: Trip to New York City, Príprava

V piatok 5.6.2009 okolo 19:00 sme mali naplánované stretko v hoteli Vršatec. Traja zo siedmych statočných (Vlado, Miňo, Pišta) cestovali z RS, vyrazili už o 14:00. Samozrejme náročná cesta dá zabrať (treba často dopĺňať tekutiny), takže cieľ dosiahli okolo 19:00.
Z BA vyrážal zbytok. Ja som mal navigátora Mira, ktorý síce mapu držal v ruke, ale aj tak sme dokázali minúť odbočku na Ilavu a zašli sme si asi 20km. Dôležité je, že sme dorazili. Martin prišiel prvý a Vlado K. posledný. Treba ale povedať, že neskorý príchod si vykúpil proviantom.

Opekačka to istila, keď sa schladilo, tak bol na pláne poker. Zrobení ako kone sme zaľahli medzi 3:00 až 4:00 ráno.

Prebúdzanie bolo ťažké, ale podarilo sa nám vyraziť na nepreskúmané územie o 10:00. V pláne sme mali okolo 30 až 40km. Naplánovaná trasa bola: Hotel Vršatec – Bieli Vrch – Brezová, Kaplnka – Pod Okrsliskom – Holý Vrch – Brumov – Bylnice – Svätý Štepán – Vlarsky pr. – Sidónie – Brezová, Kaplnka – Biely Vrch – Hotel Vršatec.

Krízu sme prežívali každý po svojom. Miro ju mal v stupáku k českým hraniciam, bojoval sám so sebou, ale treba povedať, že vyhral, došiel a prešiel celu trasu zdravý. Ja som ju mal na obede v Brumove, myslel som, že tam zaspím, prestala mi zaberať tabletka proti bolesti hlavy, plus toľko čerstvého vzduchu naraz tiež nie je zdravé. Martin, Miňo a Pišta boli v koncoch po skončení stupáku zo Sidónie k Brezová, Kaplnka. Vlado K. bol vraj tiež v koncoch v stupáku na Brezova, Kaplnka, ale trošku v inej časti, pretože sa s Mirom za Sidóniou oddelili od hlavného pelotónu a zablúdili (trápenie si predĺžili o ďalšie 2km v blate). Dôležité ale je, že všetci siedmi statoční došli na hotel zdraví a uťahaní ako kone. To bolo predsa cieľom.

Večer sme dali opäť poker a okolo 22:00 sme boli off. Na hoteli bola ale svadba, takže ja som klopkal dychovke do rytmu až do 3:00. Hrúúúza.

Aj na nedeľu bola v pláne trasa, ale ráno, keď som si skúsil sadnúť na bike, tak som si len skúsil. Nevytrénované ritné svaly sa ozvali. Cez dolinu bola pekná zrúcanina hradu, tak sme išli na hodinovú prechádzku. Na hrade tí, čo nešoférovali, dali tekutú desiatu a šli sme späť na hotel.

Vlado K. jediný zvládol ešte v nedeľu bike a dal si do tela ďalších 31km. Ja to nepochopím, ale vzdávam hold.

V nedeľu okolo 12:30 bol odchod. Musím povedať, že to bola veľmi vydarená akcia. Mnohí dali echo, že pôjdu aj na ďalšiu akciu, čo mňa osobne naozaj teší.

Foto nájdete na Picasa Web Album.

Prikladám pár máp trasy v Google Earthe:

od Erik, biking_vrsatec_6_2009 odporúčam pustit let ponad trasu v google earth, ručne robená
od Vlado, vrsatec a vrsatec2, tiež do google earth, z GPS

Cez Veľkú noc sme sa rozhodli pre jarnú lyžovačku v Lomnickom sedle (Skalnaté pleso). Pri plánovaní som mal trocha obavu z počasia, pretože predpovede hovorili o daždi, ale skutočnosť na svahu bola našťastie úplne opačná. Počasie vyšlo na 100%.

Snehu je v sedle dostatok ešte aspoň na 2 týždne. Je to jarná lyžovačka, takže aj kvalita snehu tomu zodpovedá. Sneh je ťažký a nepodrží Vás, ale pri poslednej jarnej lyžovačke ide úplne o niečo iné a nie o kvalitu snehu.

Atmosféra bola jednoducho úžasná, slnko, hudba, ľudia ,pohoda ,oddych a relax. Prvý krát som videl aj komára sedieť na snehu a vyhrievať sa na slniečku.

Z Lomnického štítu padla 2x lavína, hotový vodopád, bolo to pekné divadlo, ktoré sprevádzalo mohutné dunenie. Až keď človek vidí na vlastné oči niečo podobné, pochopí silu prírody a svoju bezmocnosť v týchto prípadoch.

J&T ponúkalo, stojacim v rade na vlek, za dobrovolné zagambáčik hrušky. Niečo podobné som videl na Slovensku prvýkrát. Prekvapilo ma to, ale keď si spočítate cenu skipass-u a kvalitu strediska, tak… ale vrátim sa radšej k tomu, že jarná lyžovačka je o niečom inom.

Stretol som tu aj nášho Alinka. Celý deň sa lyžoval v promo stánku Volkl s viac krát zagambáčikom hrušky.

Vyskúšať bolo možné aj lyže Dynastar. Bol tam naozaj široký výber. Vyzerá to, že Gálfy sa konečne rozhýbal s touto značkou lyží. Veď na Slovensku Dynastar môžete kúpiť len v Starom Smokovci, alebo Poprade, čo je žalostne málo.

Štyri jazdy, štyri krát som ochutnal jarný sneh. Všetko je tak ako má byť. Posledná lyžovačka v sezóne 2008/2009 dopadla perfektne a už teraz sa teším opäť na čerstvý prašan v Alpách.

Fotky sú z iphone-u, sorry za horšiu kvalitu.

Na polovicu marca sme naplánovali expedíciu Saalbach 3/2009. Zišlo sa nás tam nakoniec 11 kusov. Väčšina ľudí bola pre mňa nová, ale môžem povedať, že nálada aj atmoška počas celej dovolenky bola super.

Ubytovanie bolo perfektné. Veľké plus bola, okrem kúpeľní na izbách a na chodbe, aj pomerne veľká kuchyňa. Dom, v ktorom sme bývali, stál priamo v Saalbachu asi 150m od zástavky skibus-u, ktorý premáva v pravidelných intervaloch a skipass platí ako lístok. Samozrejme nie je problém použiť aj vlastné auto (moja voľba), lebo cez pracovné dni sú parkoviská voľné.  Parkovisko je grátis. Cesta autom na koniec údolia je max 5 min. Čo je úplná fantázia.

Gundi Ripper, Tu sme bývali

Kvalita strediska a služieb je na veľmi dobrej úrovni. Ja som bol v Saalbachu už 2x a som s týmto strediskom naozaj spokojný. Nikdy som nestál v rade na lanovku (sedačka, alebo kabínka, poma tam neexistuje) nie viac ako 45 sekúnd. Takže nemá zmysel to s lyžovaním preháňať. Ulyžujete sa do mŕtva.
Dobrým zdrojom info je stránka www.saalbach.at, kde je predpoveď počasia, snehové správy, live webcam aj info o ubytovaní a eventoch.

Oplatí sa pozrieť aj interaktívnu panorámu pre predstavu o rozľahlosti strediska, počte lanoviek a dĺžke tratí.

V tomto roku sme v Saalbachu boli v polovici marca. Kvalita snehu bola dobrá, ale čím nižšie, tým teplejšie a sneh ťažší. Poobede sa už dole nedalo lyžovať. Ale počasie bolo posledné dva dni fantastické. Treba sa natierať. Rada z vlastnej skúsenosti (oči biele a plechovka červená).

V partii boli aj snowboard-isti Miňo a Lacika, tak sme natočili aj pár streamov, z ich odvážnych skokov a pádov.  Smiechu sme sa nešli zdržať. Videá a pár foto si môžete pozrieť na : http://picasaweb.google.com/erik.kirschner/Saalbach32009#

Saalbach má aj pekné námestíčko. Takže večer je kam zájsť na prechádzku a najesť sa.

Po večeroch sme vo veľkej kuchyni hrávali poker Texas holdem. Čo to sa popilo, pojedlo, občas ráno v ústach druhá svetová , ale to patrí k veci. Dôležité je, že bola zábava.

Denne sme nalyžovali pomerne pekné kilometre. Veď posúďte sami.

Takýto výpis môžete získať cez internet po zadaní čísla skipassu. Super vec, na západ od naších hraníc samozrejmá vec. V strediskách na Slovensku to asi ani nemá zmysel, keďže väčšinou lyžujete na jednom vleku za rovnakú cenu ako napr. v Saalbachu, kde nemusíte vyzuť lyže a zlyžujete celé údolie za jeden deň, čo je asi 45km čistej jazdy na lyžiach.

Takúto túru sme si dali posledný deň. Viď report zo skipassu.

Tento článok píšem, lebo Saalbach opäť nesklamal a dovolenka bola jednoducho úžasná, najmä vďaka ľuďom, ktorí sa tam zišli. Verím, že si to ešte zopakujeme.

Určite si niečo podobné zažil aj ty. Napíš paŕ riadkov, alebo daj aspoň linku do commentov.